Kto pozná lesy lepšie, než tí, ktorí v nich skutočne žijú? Každý strom má svoj jedinečný príbeh, ktorý sme pomohli napísať my sami. Sú to naše deti, ktoré nám dennodenne rastú pred očami.

Dávame im život tvrdou prácou, nie silnými rečami. Staráme sa o ne vlastnými rukami, nie mudrovaním. My vieme, že sa nestačí len poprechádzať, pokochať sa tým, čo je krásne, a zalamovať rukami nad tým, čo nie je.

Lesy sa nechránia na kávičke ani s mobilom v ruke. Chce to vyhrnúť si rukávy, zabudnúť na mozole a hundranie vymeniť za trpezlivosť. Lesom musíte venovať svoj život, nielen pár riadkov v statuse.

Nikto z nás si to nevymyslel. Ani včera ani pred rokom. Zakorenili to v nás naši otcovia, otcovia našich otcov a my to vštepíme každej ďalšej generácii. Preto kým sme tu, budú tu aj lesy. Pretože sú s nimi zrastené naše životy.